Ahojte!
Ako som už spomínala, z mojich Košíc odchádzam za školou do Nitry. Na inžiniersky stupeň štúdia. Doteraz neviem, či moje rozhodnutie bolo správne, ale snáď áno. Išla som tu hlavne kvôli titulu a dôvod vám hneď vysvetlím. Po tom, čo som skončila strednú školu, som si podala prihlášku na Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach s tým, že školu ukončím ako MVDr. Problém však nastal vtedy, keď mi prišiel domov papier s tým, že na školu ma síce prijímajú, ale na odbor, aký som sa hlásila neotvorili, ale ponúkli mi ako náhradu iný. Viacerí sme boli v domnienke, že študuje za MVDr, no v skutočnosti náš odbor končil titulom Mgr.
Nechala som to tak a doštudovala na Bc.
A tak, po bakalársky štátniciach, som zistila, že ten istý odbor otvárajú v Nitre, no študenti tam končia s titulom Ing. a tak som skúsila. Prijali ma.
A teraz tu som. V Nitre. Momentálne sama na intráku. A stále premýšľam, či som spravila dobre.
Viete, keď máte odísť od najbližších, s ktorými ste boli v každodennom kontakte, je to lúčenie smutné. A každodenná realita ešte krutejšia.
Nevravím, áno, našla som si tu kamarátov, našla som si tu dobrú partiu v škole aj na intráku. Toho som sa ani neobávala. Skôr som sa obávala naskočenia na nový systém štúdia, na nových učiteľov, momentálne mám trošku problém nájsť vhodného konzultanta na diplomovku. Problémy idú ruka v ruke, jeden za druhým. Ale radosti tiež, takže myslím, že je to v poriadku :)
Čo ma však najviac štve je, že už nevidím svojich najmilších každý deň. Áno, som s nimi v kontakte stále, ale byť s nimi, to je iné.
Chýba mi môj priateľ, môj najlepší kamoš, najlepšie kamarátky. Bývalí spolužiaci. A môj psík.
Je mi trošku smutno. Len toľko som chcela.
Ale aj o tom je život, tak či tak b to prišlo. Možno o 2 roky, keby som aj tak skončila školu na UVLF. Možno skôr. Možno neskôr.
Tu sú tí moji najmilší.
1.roč na UVLF
2.roč.
3.roč.
 |
ocko, mamka, teta :)
|
Majte pekný deň,
Vaša A.
